Zaujímavá história podprsenky

Americká dáma Mary Phelps Jacobová žijúca v New Yorku sa vrátila z pravidelnej obchôdzky módnych salónov spokojná. Plesová sezóna bola v plnom prúde a zaskvieť sa vyžadovalo čoraz väčšiu námahu. Vytiahla svoju najnovšiu róbu z látky ľahkej ako mušie krídlo a natiahla si ju na povinný korzet. Kútiky jej ovisli – korzet nepríjemne presvital, jeho okraje dokonca vytŕčali spoza šiat.

Strhla róbu, uvoľnila šnúrky na korzete. Prvýkrát za deň sa zhlboka nadýchla a začala premýšľať. O dve hodiny sa už premávala po dome spokojná a spriadala plány na večer. Pod šuštiacou róbou sa namiesto korzetu objavili dve zošité hodvábne vreckovky spevnené pásmi hrubšej látky.

Na svete bola prvá podprsenka. Na zlosť milovníkov poriadku a kontroly nad telom manželky sa z panciera korzetu vyvalili ženské telá všetkých možných tvarov a rozmerov a začali zhlboka dýchať, premýšľať a hýbať sa. Stalo sa to presne pred 90 rokmi, 13. novembra 1913.

Keď cestou z večierka Mary prezradila svoj nový fígeľ sesternici, vo fiakri nastalo mlčanie. Sesternica sa nakoniec výdatne začervenala a požiadala Mary, aby urobila jednu podprsenku aj pre ňu. Objednávky sa čoskoro len tak hrnuli. Ani nie o rok si Mary slávnostne vyzdvihla patent s pečiatkou Spojených štátov na „podprsenku s otvoreným chrbtom“. Prvá svetová vojna sa mohla rozbehnúť.

V roku 1917 Mary v New Yorku veselo predávala ľahučkú bielizeň a Spojené štáty vstúpili do vojny. Čím viac ocele strieľali americkí chlapci na nepriateľa, tým smutnejší boli najväčší konkurenti Mary, výrobcovia korzetov.

Tento bolestivý nástroj zoštíhlenia z dielne Kataríne Medicejskej, manželky francúzskeho kráľa Henricha III., sa totiž okrem veľrybých kostí vyrábal aj z oceľových prútov, o ktoré sa prudko zaujímal vojnový zbrojný priemysel.

Katarína Medicejská v 16. storočí vydala „súdny zákaz hrubých ženských pásov“, americká vláda v roku 1917 už len občanov prosila o oceľ. Vláda verejne požiadala vlastenky, aby si korzety prestali kupovať. Ženy s radosťou poslúchli, čím v krátkom čase uvoľnili 28-tisíc ton ocele, ktoré bohato stačili na výrobu dvoch plne vyzbrojených bojových lodí.

Každodenná drina začínajúcej podnikateľky modénnu paničku Mary Phelps Jacobovú napriek nečakanému odstráneniu konkurencie veľmi nebavila. S pocitom tvrdej obchodníčky strelila svoj patent spoločnosti Warner Bros Corset Company za 1500 dolárov. Za nasledujúcich 30 rokov z jej vynálezu Warner Bros vyťažil 15 miliónov.

Mary si ďalej žila ľahkovážny život newyorskej dámy a na zástupy vynálezcov a vynálezkýň, čo sa pred ňou zúfalo pokúšali presadiť s rôznymi „podpierkami pŕs“, ani nepomyslela.

Len v Spojených štátoch ich od začiatku 19. storočia bolo najmenej päť. V roku 1875 si George Frost a George Phelps patentovali „spojenie pod flanelom, bielizeň bez kostíc, háčikov a remencov“. O dvadsať rokov si dala Marie Tuceková zapísať vynález na „podpierku pŕs“ s dvoma osobitnými vačkami a háčikovým zapínaním. Výrobkyňa korzetov Herminie Cadolleová ešte pred ňou vymyslela bielizeň nazvanú „Dobrý pocit“. Predávala ju ako zdravotnú pomôcku.

Ruská imigrantka Ida Rosenthalová potom v roku 1928 zaviedla číslovanie podľa obvodu hrude a veľkosti košíka.

Mary Phelps Jacobová sa v roku 1915 vydala za nádejného úradníka Richarda Rogersa Peabodyho. Z vojny, ktorá jej vynálezu priniesla obchodný úspech, sa jej vrátil poloblázon upadajúci do alkoholických delírií a záchvatov zakladania ohňa. Rozviedla sa a znovu sa vydala za samovraha, neskôr stretla o dvadsať rokov mladšieho futbalistu.

Po rokoch strávených vydávaním kníh, zachraňovaním manželov, usporadúvaním večierkov, zakladaním časopisov, politických združení a umeleckých kolónií umrela v Taliansku v roku 1970 za nevyjasnených okolností.

Žila dosť dlho, aby videla, ako jej patent preniká do najzapadlejších kútov zemegule a stáva sa symbolom obchodu so sexom aj ženskej slobody.